Za úspechom žiakov na školách sú vo veľkej miere ich učitelia. Za svetovým úspechom amaveťáka, Michala Lajčiaka, žiaka Strednej priemyselnej školy v Dubnici nad Váhom, je jeho učiteľ predmetov odborného zamerania mechatronika – Ing. Ján Tupý. Nedalo mi, aby som ho nevyspovedal:
- Aký pocit ste mali v momente informácie o svetovom úspechu Vášho žiaka ako mentor jeho projektu?
Priebeh celého konania ISEF som sledoval online. Pri vyhlásení špeciálnej ceny mi nabehli zimomriavky a slzy šťastia, pocit úžasnej spokojnosti. A pri odovzdávaní medailí sa to zopakovalo ešte intenzívnejšie. Ihneď som prostredníctvom EduPage šíril túto informáciu celej škole – zamestnancom, rodičom a žiakom. Tešili ma aj ich reakcie a lajky, ktorých bolo neúrekom. A vtedy som si povedal, že krajší darček z príležitosti blížiaceho sa môjho životného jubilea (70 rokov), a pri počte rokov odpracovaných v školstve, som z radov študentov nemohol dostať.
- Obaja sme sa o Michalovi bavili už na začiatku jeho súťažného putovania, na krajskom kole FVAT v Partizánskom. Už vtedy sa netajil svojimi ambíciami o budúcom úspechu. Ako vnímate jeho ctižiadosť a patričnú dávku sebadôvery?
Ja mám rád ľudí, ktorí majú svoj názor, dajú ho vhodným spôsobom najavo, dokážu si ho obhájiť, argumentovať, majú jasný cieľ, dokážu sa oddať danej veci, dokážu kriticky myslieť, zvážiť situáciu. Michal taký v mojich očiach je. Je síce pravda, že som sa s ním bavil aj o tom, a aj on sám uznával, že v jeho kategórii na celoslovenskom kole boli perfektné aj iné projekty, a v LA môže počítať s veľkou konkurenciou a naším úspechom bude aj iné umiestnenie. On počas prípravy posteru a prezentácie na ISEF rešpektoval pokyny organizátorov, študoval úspešné práce víťazov predchádzajúcich ročníkov, pozeral portfóliá možných konkurentov, online komunikoval s bývalými úspešnými účastníkmi zo Slovenska. Poster prepracovával viackrát až dokedy nebol spokojný s výsledkom. Do sms mi 2 dni po prílete a prehliadke konkurenčných posterov a stánkov univerzít a firiem napísal: „ …konkurencia v kategórií, ale aj celkovo je veľká, avšak myslím si, že som výborne pripravený “. Veril si a ja som veril jemu.
- Ako sa „rodí“ takýto talent ako je Michal? Poznáte jeho začiatky?
Michala poznám odkedy sme obaja nastúpili na túto školu. Ja ako učiteľ predmetov odborného zamerania mechatronika a on ako študent prvého ročníka zamerania mechatronika. Prvýkrát sme sa stretli, keď som „hľadal“ žiakov, ktorí by mali záujem reprezentovať seba a zároveň školu na Trenčianskom robotickom dni 2022. Našlo sa ich pár, urobili sme školské kolo, do Trenčína postúpil Michal s 2 projektami. V tej dobe so svojím robotickým psom v kategórii Free Style získal 3. miesto. Michal na TRD nebol prvýkrát. Vtedy už mal skúsenosti z účasti ako žiak základnej školy, kde pracoval v záujmovom krúžku. V tejto činnosti pokračuje aj teraz. Spoločne sme založili krúžok robotiky, ktorý funguje už druhý rok. Tu Michal okrem napĺňania svojich cieľov odovzdáva svoje skúsenosti s dronmi, mobilnými robotmi ďalším členom krúžku. Chodia za ním aj štvrtáci pokonzultovať riešenia svojich vlastných projektov z praktickej časti maturitnej skúšky. Základ bol určite v záujmovom krúžku v základnej škole a trvalé perfektné zázemie doma.
Pýtali ste sa na začiatky. Ja by som doplnil ako to pokračovalo s Michalovým projektom po postupe na celoslovenské finále Festivalu vedy a techniky AMAVET 2023 (FVAT). Tam sa po vyhlásení výsledkov pri nás zastavil pán docent Vachálek zo Slovenskej technickej univerzity s ponukou, že na základe svojich skúseností so súťažou ISEF pripraví Michala na obhajobu projektu v USA. Spolu absolvovali niekoľko online konzultácií … a vyšlo to. Touto cestou mu za čas venovaný Michalovi ďakujem.
- Aké vlastnosti majú mať podobní „Michalovia“?
To sa nedá paušalizovať, ani by to nebolo dobré. Pokúsim sa však popísať nielen vlastnosti, ale aj schopnosti, aké ich má Michal a ktoré si zároveň u neho cením a vážim. Je to už aj vami spomínaná primeraná ctižiadostivosť, stále hľadať niečo nové, osvojovať si získané poznatky, bádať. Dokázať komunikovať v tomto veku aj so slabšími spolužiakmi a nepodceňovať ich, nevyvyšovať sa nad nich. Ochota poradiť im, pomôcť, mať nadhľad a s tým tiež spojenú skromnosť. Vedieť si priznať chybu, vedieť kedy je vhodné oponovať, argumentovať a kedy radšej mlčať. Nebáť sa komunikovať s dospelými, so špecialistami v odbore, ktorý ho zaujíma, pritom získavať už spomínanú sebadôveru. Chcieť sa vzdelávať, nechať si poradiť, nedať sa odradiť pri neúspechu, ba skôr naopak, vedieť zmobilizovať svoje sily a trpezlivo pokračovať v ceste za vytýčeným cieľom. Vedieť sa tešiť aj z malých úspechov. Dokázať si zorganizovať čas, stanoviť priority a dodržiavať ich. Je toho omnoho viac čo by som vyzdvihol u Michala a rozmýšľam aj nad negatívnymi vlastnosťami…pár by sa ich našlo – tak ako aj u každého z nás.
- Čo je podľa Vás dôležité, aby sa na Slovensku zrodilo takýchto talentovaných mladých ľudí čoraz viac?
Slovensko ich má, oni sa rodia, len ich treba vedieť vyhľadať a následne ďalej motivovať, dať im príležitosť realizovať sa. Niekedy stačí málo – napríklad umožniť prístup k dostupnej technike v školskom laboratóriu alebo dielňach, dovoliť žiakovi experimentovať a byť ochotný obetovať svoj čas, vytvárať mu podmienky. Z mojich skúseností viem, že nie všetci úspešní študenti – talenty, mali najlepší prospech vo všetkých predmetoch. Tu som sa veľakrát stretol s tým, že u niektorých kolegov tento talent zostal nepochopený, študent znechutený. Takže – chýbal nadhľad učiteľa! Treba zvyšovať nielen úroveň a motiváciu študentov stredných škôl, ale aj učiteľov.
Určite by prospelo k tomu aj to, že by súťaže, ktoré organizuje AMAVET, boli tak ako napríklad SOČ alebo TRD zaradené medzi súťaže, za ktoré dostávajú body a peniaze aj školy, ktoré ich vyšlú na súťaže AMAVET-u. Nestačí mať len záštitu ministra školstva, ale aj jeho podporu. Potom by k tomu aj iné školy pristupovali zodpovednejšie a nezúčastňovali sa len súťaží, za ktoré školy získavajú dobré body k hodnoteniu „kvality“ školy.
- Mali ste už v minulosti podobných „zverencov“?
Áno mal, ale neboli to celosvetové úspechy. V školstve, v podstate s 8 ročným prerušením, pracujem viac ako 44 rokov a za ten čas som mal príležitosť stretnúť veľmi šikovných študentov, ktorým som robil konzultanta ich projektov. Napríklad v rámci SOČ, kde ešte aj za čias Československa často získavali popredné umiestnenia. Jeden z nich je aj napríklad Michal Reiter, ktorého iste pozná nielen odborná verejnosť ako technického redaktora časopisu TouchIT. Zo súčasnosti môžem spomenúť minuloročné úspechy mojich zverencov na celoslovenských kolách súťaže Mladý mechatronik a súťaže SYGA- Siemens Young Generation Award.
Ak dovolíte, doplním, že Michal má brata Filipa, v súčasnosti prváka odbor mechatronika v našej škole, úspešného riešiteľa viacerých projektov na TRD 2023, jedno prvé a jedno druhé miesto v dvoch kategóriách s mobilnými robotmi. V tomto roku 2. miesto v celoslovenskom finále JUNIOR INTERNET AMAVET v kategórii dizajn. Aj to je momentálne môj zverenec. Teraz sa pripravujeme na TRD 2024, ktoré bude v Trenčíne 12. a 13. júna.
- Čo som sa nespýtal a mal by som?
Možno stojí za zmienku téma financovania spomínaných projektov. Nie všetko, čo k činnosti krúžku a realizácii projektov potrebujeme, je schopná zafinancovať škola. Spolu s Michalom preto už dlhšie reagujeme na rôzne výzvy nadácií a za posledné 2 roky sme takto získali 3 granty v celkovej sume cca. 6 700,- €. Momentálne pracujeme na ďalšej žiadosti ako reakciu na výzvu, kde sa ideme uchádzať o podporu ďalšieho rozvoja Michalovho víťazného, ale aj iných žiackych projektov.
Nepýtali ste sa napríklad, kde sa projekt realizoval, kde sa robili experimenty. To by bolo na dlhé rozprávanie, ale v skratke. Nebolo to v škole, všetko sa to dialo v spoločnej detskej izbe – doma. Izba bola dielňou, laboratóriom. Michal chodil do školy len priebežne informovať o jeho nových riešeniach, úspechoch, neúspechoch, podniknutých krokoch na ceste za zlatom.
Za úprimný rozhovor srdečne ďakuje Ján Nemec