14 dec Spoza dverí Odbornej hodnotiacej komisie FVAT 2023

Ako členka Odbornej hodnotiacej komisie som sa v novembri zúčastnila národného kola 26. ročníku Festivalu vedy a techniky AMAVET. Súťaž je to fantastická. Čím to je? Každá váha má dve misky. Všetci sme spokojní, ak sú v rovnováhe. Vtedy je vraj všetko správne, všetko “ako má byť”. Naozaj? 

Pri Festivale vedy a techniky vidím na jednej miske nadšenie Ľudí AMAVET-u, na druhej nadšenie mladých vedátorov z celého Slovenska. Pred súťažou vládne rovnováha, všetko je v poriadku. Určite?

Pol roka príprav, do ktorých veľká rodina amaveťákov každoročne vloží obrovské (prevažne dobrovoľnícke) úsilie, vyvrcholí v dvoch dňoch.
Dva dni a koniec!
Stovka detí sa opäť rozpŕchne. Skúsenejšie, s novými priateľmi z rovnakého cesta! Je to veľa, či málo? Dá sa to vôbec zmerať? Vládne na pomyselnej váhe ešte stále rovnováha?

Sieň slávy AMAVET-u je akýmsi barometrom slovenskej kvality vedátorských projektov. Všimla som si, že každým rokom v nej pribúda viac medailami ocenených prác z prestížnych svetových súťaží. Z toho mi analogicky vyplýva, že po skončení súťaže sa s miskami váh niečo určite musí diať!

Pozrime sa na to zblízka.

Nasadenie amaveťákov ostáva stále rovnaké. Už 9 rokov sledujem, ako súťaž z roka na rok zveľaďujú.

Zároveň vidím, že kým na súťaž prichádzajú deti s vysokou kvalitou prác, do ktorých dobrovoľne vložili svoje nápady, úsilie, dlhodobú, systematickú prácu a samostatné myslenie, zo súťaže odchádzajú aj s obrovským batohom nových prezentačných skúseností, s kvalitnou spätnou väzbou od odbornej hodnotiacej komisie, s povzbudením, s novými kontaktmi na svojich “kolegov” naprieč celým Slovenskom, mnohí aj s novým mentorom z akademickej, výskumnej či podnikateľskej sféry a otvorenými dverami k vedeckým špičkám Slovenskej akadémie vied.

Misky váh sa po súťaži jednoznačne nakláňajú na stranu detí! Vidím nerovnováhu. A považujem ju za správnu.

Nadšenie vnímam ako vyšší stupeň radosti. Niečo, čo človeku dáva krídla. A práve nadšenie dominuje na Festivale vedy a techniky. Je jedno, či na krajskom alebo národnom kole. Vidím tam mladých ľudí zapálených pre vedu, pre konkrétne problémy nad riešením ktorých strávili mesiace.

Zdôrazním slovo Mladí, zdôrazním aj Zapálení. 

Po hodnotení projektov v “mojej” kategórii (ktoré boli skvelé), mi zvedavosť nedala a venovala som sa aj iným kategóriám. Niekedy som ani nevstupovala aktívne do diania. Nebolo ako. Len som načúvala a sledovala súťažiacich pri prezentácii svojich prác.

Priznám sa bez akejkoľvek hanby, že mimo svojho odboru som mnohým nerozumela. Aj napriek tomu som týchto mladých ľudí sústredene počúvala a bola fascinovaná viac ich osobnou zanietenosťou, angažovanosťou, entuziazmom a perfektnou angličtinou ako obsahom práce, pretože ich odbornosť v danej oblasti vysoko prevyšovala tú moju.

Sledovala som, ako sa všetci snažili zo seba odovzdať maximum. Necítila som z nich súťaživosť, či túžbu zvíťaziť, skôr to, ako boli svojou témou pohltení, až presiaknutí. Oči im svietili nadšením, uši od zapálenia pre svoj projekt.

Za dverami Odbornej hodnotiacej komisie to nikdy nejde hladko. Na národnom kole to po prvom súťažnom dni v komisii bublalo do noci. Ak má 27 ľudí dosiahnuť konsenzus, nie je to ako jazda po diaľnici. Kritérií hodnotenia je veľa. Aj napriek tomu, a možno práve vďaka tomu, je rozhodovanie tvrdým orieškom.

V prípade rozporov členovia Odbornej hodnotiacej komisie robili ďalšie kolá nájazdov k jednotlivým projektom. Súťažiacim sme kládli ďalšie otázky. O umiestnení rozhodovali detaily.

Veda je hravá, krásna, zábavná a na súťažiacich to bolo vidieť. Úsmevy a radosť lietali pri prezentáciách vzduchom ako silné elektrické výboje.

Iskrilo to aj za dverami hodnotiacej komisie. Ako elektrické výboje tu ale vzduchom lietali odborné argumenty, pretože kvalita súťažných projektov bola vysoká. Ku konsenzu nakoniec došlo. Ceny sme pridelili a vychutnali si neskrývanú radosť víťazov pri ich preberaní.

Bolo mi cťou byť súčasťou hodnotiacej komisie, bolo mi cťou venovať súťažiacim svoj čas.

Ďakujem AMAVET-u za túto príležitosť.

Anna Kravárová

foto: Anna Kravárová