Keď do plachty fúka vietor, vidíme pôsobenie jeho sily. Myslíte si, že aj svetlo má takúto „silu“ a môže hýbať predmetmi?
Anglický vedec William Crookes si to myslel a vynašiel spôsob, ako svoje tvrdenie dokázať. Inšpiroval sa veterným mlynom, ktorý je poháňaný silou vetra. Uvažoval, že podobným spôsobom by mohol zostrojiť svetelný mlyn: jeho ramená by z jednej strany obsahovali hmotu odrážajúcu svetlo a z druhej hmotu, ktorá by svetlo pohlcovala. Hmota odrážajúca svetlo pôsobí ako náveterná strana ramena a hmota pohlcujúca svetlo ako strana zaveterná.
Z čierneho kartónu vystrihnite dva obdĺžniky 8*4 cm. Na jednu polovičku z každej strany nalepte alobal (pozri obrázok).
Oba kúsky kartónu uprostred nastrihnite (jeden zvrchu a druhý zospodu) a spojte ich do kríža.
Do vrchnáka zaváraninovej fľaše urobte malú dierku, cez ktorú prevlečte niť. Na jednej strane urobte uzol, aby sa niť nevyvliekla, a na druhý koniec zaveste papierový kríž tak, aby sa dal voľne otáčať.
Vrchnák nasaďte na fľašu. Papierový kríž sa nesmie dotýkať dna. Fľašu postavte na miesto vystavené slnečnému žiareniu. Ramená kríža sa začnú otáčať. A máme tu ďalší predmet svojej vedeckej zbierky!
(Mohlo by sa stať, že sa vaša vrtuľka otáča opačným smerom, ako ste predvídali. Je to spôsobené nedostatkom vetrania – v blízkosti čierneho kartónu sa vytvorí teplý vzduch skôr ako na druhej strane, kde sa svetlo odráža a rozdiel tlakov spôsobí točenie vrtuľky.)