Návrat k našim koreňom alebo workshop inak...
               

Návrat k našim koreňom alebo workshop inak...

Dátum: 21.09.2005  |  Autor: Marek  |  Kategória: nekategorizované

Takto nazvali poľskí organizátori výmenný projekt, na ktorý sme sa vybrali ako šesťčlenná skupina v nedeľu večer 21. augusta. S veľkými batohmi a veľkou chuťou zažiť niečo nové sme nasadli o pol desiatej v Bratislave na medzinárodný rýchlik, ktorý smeroval do hlavného mesta Poľska, Varšavy.

 

Vo Varšave sme sa chceli aj trochu poprechádzať, keďže sme mali tri hodiny, kým príde ďalší vlak smerujúci do Lublina, našej cieľovej stanice. No po prebdenej noci vo vlaku sme si sadli na najbližšiu varšavskú lavičku a s kávou v ruke sme pekne počkali na náš rýchlik. Ďalší plán bol nasledovný: prísť do Lublinu, odkiaľ nás príde zobrať poľská skupina a odvezie nás na miesto ubytovania. Avšak po príchode sme sa dozvedeli, že musíme počkať na autobus, ktorý nás odvezie do Gardzienice spolu s ostatnými účastníkmi, ktorí ešte neprileteli alebo nedocestovali.


Nám to však vôbec neprekážalo a tak sme sa rozhodli navštíviť Lublin. Boli sme pozvaní aj na výdatný obed, ktorý nám veľmi prospel po dlhej a namáhavej ceste a mesto sme si pozreli aj za prítomnosti rumunskej skupinky, ktorá prišla o niečo neskôr ako my. Vo večerných hodinách prišiel pre nás do Lublinu autobus plný Grékov, Talianov, Estóncov, Turkov a hlavne Poliakov, a mohol sa začať výlet na plno a v plnom počte.


Ubytovaní sme boli v areáli istej divadelnej skupiny a v domoch na okolí, kde sme bývali po skupinkách, z každej krajiny jeden alebo dvaja členovia. A aj keď sa niektorí sťažovali na diaľku ubytovania alebo na veľa, veľa komárov, myslím, že to bolo príjemné prostredie v poľskej prírode.


Nasledujúce dva dni nám poliaci pripravili program plný zábavy a hier. Prehliadka dedinky Gardzienice, divadla a návšteva hradu v Krupej, nás oboznámili s okolím a určite prispeli aj k vytvoreniu priateľstiev medzi nami. Veľmi zaujímavé boli stredoveké hry na hrade v Krupej, ktoré nám najprv predviedli stredovekí rytieri, a ktoré sme si aj sami mohli vyskúšať. Strieľali sme z lukov, hrali Scottish ball (hra s kamennou loptou, ktorú musia hráči odniesť do brány súpera) a boje s mečmi.


Po týchto dvoch dňoch sme sa aj s batožinou premiestnili do blízkej dedinky Suchodoly, kde sme bývali v miestnej škole. Tu sme taktiež strávili dva pekné dni. Program bol zameraný na výrobu stredovekého odevu, športové hry a prácu s miestnou mládežou. Mali pre nás pripravené aj iné zaujímavosti, ako napr. miestne bobry, ktoré však asi spali, keď sme ich prišli pozrieť a veľkú párty, ktorá zožala úspech. Konala sa na blízkom ostrovčeku, s hudbou a dobrým jedlom a práve tu sme mali tú možnosť zoznámiť sa s miestnou mládežou.


Ďalšie štyri dni sme strávili v krásnom mestečku pri rieke Visle v Kazimierzi. Tu sme pobehali okolité hrady a pamiatky a zažili sme aj výlet loďou po Visle. Toto mesto sa nám všetkým veľmi páčilo, ubytovanie bolo tiež super a užili sme si tu aj tradičné poľské večerné párty.


Na siedmy deň nám pripravili poliaci veľké prekvapenie, tradičnú poľskú zábavu a predviedli nám zvyky spojené s ňou. Posledné dva dni sme strávili znova v Gardzienici, znova sme si užili veľa komárov a pomaly sme sa museli lúčiť. Na good-bye párty upiekli „chutnučké“ prasa a pripravili veľkú hostinu.


Čo sa týka ešte iných vecí, musím vyzdvihnúť každodenné hry zamerané najskôr na zoznamovanie a neskôr na zblíženie, toleranciu a hlavne na zábavu. Veľmi dobré bolo, že počas celej výmeny sme sa rozprávali po anglicky a to prospelo aj nám a aj iným. Objavili sa samozrejme aj určité sťažnosti, ktoré sa prejednávali približne každý tretí večer na vyhodnoteniach. Tieto vyhodnotenia boli praktické z dôvodu poučenia prípadne posťažovania sa. Tak sa mohli vyriešiť problémy hneď a ďalším sa mohlo predísť.


Skoro stále však boli sťažnosti na stravu, čo je dosť pochopiteľné, keďže Turci nejedia bravčové, iní boli vegetariáni, a všetci sme boli zvyknutí na svoju kuchyňu.


Všetky problémy sa však dali vyriešiť, robili sa vegetariánske a iné chutné jedlá. Myslím, že celý výmenný program bol zameraný nie len na návrat k svojim koreňom, podávanie informácií o nás a o našej histórií, naučiť sa aj niečo o iných národoch, ale nás viedli aj k tolerancií a učili nás byť trpezlivými, a napriek rozdielom z nás urobiť aj dobrých priateľov.


Samozrejme, že sme si vymenili adresy a e-maily so snahou kontaktovať sa naďalej. Tak dúfam, že sa nám to bude dariť a zažijeme veľa takýchto výmen a získame nové kontakty a priateľov v zahraničí.