International Rockford´s Exchange
               

International Rockford´s Exchange

Dátum: 10.08.2005  |  Autor: Marek  |  Kategória: nekategorizované

Tábor AMAVET 19.7. – 27.7.2005 Tajov

Všetko sa začalo 19.7.2005 približne okolo ôsmej hodiny ráno pred bratislavským Istropolisom na nástupišti 9 a 3/4, kde prvá várka detí nastupovala do AMAVET autobusu.

 

Trošku pršalo a tak sme vyrazili pomerne rýchlo. Druhá zastávka bola v Pezinku, tretia v Nitre a posledná v Rockforte (Tajove).“Hrad“ bol na kopci uprostred lesa, v zrekonštruovanej podobe (omietka...). Po vybalení sme sa zoznámili s deťmi z druhých krajín, ktoré nám čo - to o svojej krajine povedali a trošku nám ju priblížili. Na druhý deň ráno, po tom ako vedúcich večer rozdelil Rockofortský klobúk (Ivica) do fakúlt si deti rozdelené podľa veku vymysleli názov fakulty a erb, ktorý večer prezentovali. Po celé trvanie tábora fakulty medzi sebou súťažili v zbieraní bodov (body sa mohli aj strhávať) a víťazi na konci tábora získali ceny. Počasie bolo inak pekné a prechádzka po obede do Tajovského múzea pre niekoho dlhá. Deti Múzeum Tajovského a Murgaša bavilo – aj by spali, len zem bola asi trochu tvrdá. Cestou späť sme mali možnosť privoňať ku špecialitám slovenského vidieka, veď sme išli okolo kravína.


Štvrtok bol tretí, a teda ako sa vraví, deň kritický. Skúšky zručnosti vo všetkých odboroch čarovného sveta v areáli ukázali, či majú tieto deti zručnosti očakávajúce sa od budúceho absolventa Rockfordskej školy. Skúška odvahy, vytrvalosti, ako aj vedomostné súťaže. Ukážkovo sa podarilo zdolať všetky stanoviská riaditeľke Icke, ktorá išla vzorom a ukázala, ako to treba zvládnuť na plný počet bodov. Už v ten deň nás zmáhala únava, a preto sme padli za obeť dlhému oddychu. Ak sa samozrejme dá rátať hranie metlobalu.


V piatok sme sa až tak netešili peknému počasiu, ale o to viac návšteve Rockvilu (Banská Bystrica), kde sme boli na celodennom výlete. Najprv sme sa dozvedeli čo to o histórii Slovenska – Múzeum SNP, potom sme sa podelili o desiatu s milým ale hladným ujom. Veď nás ešte čakalo poobedie v centre tohto mesta a výlet sme zakončili prehliadkou historických vozidiel.


BINGO. Tým sme sa zabávali po večeri.


V sobotu sme to ani neboli my. Schovali sme sa po lese a deti celé zablatené chodili a hádali, čo sme kto za ovocie – jednoducho dvojhodinová hra „Ovocníčkovia“ za účelom overiť si bystrosť a pohotovosť detí, čo je v tomto svete veľmi dôležité. Po určite vynikajúcom obede, po ktorom sme ledva vládali chodiť (keďže stoly sa pod horou jedla prehýbali) sme mali za úlohu vymyslieť si masku na karneval. Ica, keby sa dalo, určite by nejaké to miesto za svoju masku čarodejnice získala. Deti boli skutočne výborné, navštívil nás dokonca i sám veľký čarodejník.


Vedúci sa aj túto noc skvele vyspali, ako by nie, keď do druhej pracovali na tom, aby do lesa v blízkostí detí priniesli Trola no deti sa ho tak zľakli, že na štúdium sa nedalo ani len pomyslieť (nočná hra). Do ružova vyspaní sme sa v nedeľu ráno vybrali podľa oddielov zakopať poklady. Dvom družstvám sa poklad asi vyparil, ale čo sa dá na to povedať, keď sme boli v tábore Harryho Pottera. Večer sme už nevedeli vystáť dotieravé komáre a tak sme založili táborák. Niekoľký ho aj preskakovali, ako je zvykom v našich krajinách :-).


V pondelok sme sa na radosť všetkých detí vybrali do jedného z najstarších tunelov na Slovensku. Cesta lesom trvala asi pol druha hodiny. Poobede si vedúci konečne na chvíľu vydýchli, najprv bola poriadna oblievačka vodou, do ktorej sa ako začarovaná na koniec zapojila polovica tábora. Potom nám program robili naše deti, no a musím povedať, bavili sme sa vynikajúco. Iní sa hrali s našimi novými poľskými kamarátmi.


V utorok sme autobusom navštívili Tajomnú komnatu (Harmanecká jaskyňa), kde bolo až 5 stupňov nad nulou. Netriasli sme sa od zimy, ako by sa dalo čakať, ale od strachu, že príde Tom Riddle aj s baziliškom. Rozptylovali nás krásne kvaple a obrazce na stenách, dokonca sme videli i perá z fénixa (Adamove rebro). Ani nevieme ako nám tá hodina vnútri ubehla.


Potom nasledovalo také predbežné balenie sa, no a večer poriadny večierok. V stredu 27.7.2005 sme dobalili posledné veci, rozlúčili sme sa s novými kamarátmi z maďarska, česka a poľska, rýchlo zjedli obed a nasadli do autobusu na našu snáď nie poslednú spoločnú cestu :-).


Organizačný tím ďakuje višegrádskemu fondu za podporu skvelého projektu, na ktorom sme sa cítili vynikajúco a radi si ho zopakujeme aj o rok.



Veronika Martinická

AMAVET