V rubrike AMAVET eRevue „Profil AMAVEŤÁKA“ vám formou rozhovorov predstavujeme už nielen úspechy AMAVET-u ako celku, ale najmä kto za týmito úspechmi sú, ako premýšľajú a konajú, a vlastne prečo to robia…
Kolega Lukáš ma informoval, že v AMAVET klube v Lučenci sa minulý rok zmenilo vedenie. Jána Urbašíka nahradila Nina Frečková. Nič viac som sa nedozvedel, a tak prirodzená zvedavosť mi nedala a v telefóne sa ozval hlas Ninky. Dovolím si toto milé familiárne krstné meno napísať, pretože nasledoval mail s otázkami, ktorý som zaslal na adresu, ktorá začínala tak milo – ninka… Tak začiatok rozhovoru bol zrejmý:
- Milé krstné meno! Priznám sa Vám, že aj ja mám v súkromnom maily zdrobneninu – janík…
Na túto príhodu rada spomínam. Ako žiačka na základnej škole som si na hodine informatiky „povinne“ zakladala e-mail ako časť zručností, ktoré sme mali na hodinách INF nadobudnúť. Čo iné napadne dieťaťu v takejto situácii, no dať si tam zdrobneninu svojho mena a nejaké čísla k tomu. Pamätám si, že som si tam chcela dať svoje obľúbené číslice, avšak google v tom čase už mailovú adresu s podobným alebo rovnakým menom evidoval, tak som sa rozhodla pre náhodné čísla nereprezentujúce pre mňa absolútne nič. E-mail som používala na strednej škole. Neskôr na vysokej škole sme mali na školskú komunikáciu vlastné školské maily, a tento som naďalej využívala na súkromné účely. Keď prišiel čas ukončenia VŠ, premýšľala som nad založením nového mailu – takého, ktorý by znel viac profesionálne, ale keď som si spomenula na všetky účty s ním prepojené a rovnako ľudí, ktorí tento kontakt na mňa majú, rozhodla som sa ponechať si ho, napriek na prvý pohľad vtipnému, možno aj detskému menu. Ľudia v mojom okolí ma však osobne najčastejšie volajú mojím krstným menom v podobe, aká je v kalendári – teda Nina, ale nájdu sa aj ľudia, ktorí ma radi oslovia aj zdrobneninou. Vždy to však samozrejme záleží aj od situácie.
- Čo bolo podnetom, aby ste sa stali vedúcou AMAVET klubu 894 v Lučenci?
O AMAVET-e viem už naozaj dlho, ešte z mojich základných školských čias, kedy som sa tomu okrajovo venovala v rámci predmetu fyzika. V tom čase som pani učiteľke pomáhala a chodila reprezentovať školu na vyučujúcou organizované fyzikálne výstavy, ktoré sa konali u nás v Lučenci (najčastejšie pre iné základné školy). Keď som dostala ponuku prebrať po kolegovi vedenie, samozrejme, že mi to zalichotilo. Bola som, a stále aj som, veľmi rada, a tiež som vďačná za túto príležitosť, nielen reprezentovať náš AMAVET klub, ale aj organizovať eventy rôzneho charakteru, či už na našej škole, alebo na iných úrovniach, a tiež sa zúčastňovať akcií, organizovaných AMAVET-om.
- Skutočne nič o Vás neviem, takže prezraďte o sebe niečo? Aké predmety vyučujete a na akej škole? Ako dlho ste na škole? Ako dlho pracujete v AMAVET-e?
Učím na Základnej škole na Ulici Vajanského v Lučenci a toto je aktuálne (len) môj druhý rok „učiteľovania“. Som triednou učiteľkou triedy 5.C a vyučujem anglický jazyk v kombinácii s biológiou. K prírodným vedám mám naozaj blízko už od základnej školy. Na našej škole sa snažíme aj prepájať (nielen) prírodné vedy s cudzími jazykmi v podobe metódy CLIL a na toto je kombinácia mojich predmetov priam výborná. Do budúcna nevylučujem rozšírenie si mojich obzorov aj o iné predmety z radu prírodovedných. Do AMAVET klubu č. 894 som nastúpila začiatkom augusta v roku 2024, rovno ako nová vedúca klubu. Nebudem klamať, prebrať vedenie klubu v strede roka nebolo ľahkou úlohou, no veľmi mi pomohol pán Urbašík, predošlý vedúci AMAVET klubu, a tiež pán Procháska z centrály AMAVET, ktorý bol k dispozícii kedykoľvek, keď som niečo potrebovala zistiť a preveriť, či už telefonicky alebo mailom.
- Aké sú Vaše skúsenosti so žiakmi, ktorí aj po vyučovaní sa venujú zmysluplnej činnosti?
Na škole máme naozaj veľa nadaných detí, a tiež deti, ktoré sú motivované prebádať svet nielen prírodných vied. Majú možnosť navštevovať nejeden krúžok v rámci školy, kde sa môžu rozvíjať vo svojich zručnostiach, aj si „pribaliť“ nejaké vedomosti navyše. Veľmi takýchto žiakov oceňujeme. Neskôr majú možnosť zapájať sa do súťaží na rôznych úrovniach, kde sú veľmi často úspešnými, vďaka ich chceniu a motivácii uspieť.
- Cítite nejaké uznanie za nadprácu v klube zo strany školy, rodičov…?
Rodičia žiakov sú veľmi šťastní a hrdí, že ich deti majú možnosť nielen vzdelávať sa, ale aj zmysluplne tráviť čas mimo priamej vyučovacej činnosti – či už sú to krúžky, kluby, súťaže, exkurzie či iné akcie organizované AMAVET klubom na škole. Školu a kolegov veľmi teší fakt, že sú žiaci angažovaní do rôznych aktivít spojených s klubom a tiež úspešní na rôznych súťažiach.
- Na čo sa špecializujete v práci s členmi klubu?
V rámci klubu sa venujeme viacerým odvetviam aj aktivitám. Organizujeme bádateľské aktivity, ako počas vyučovania, priamo v areáli školy, ale často aj mimo nášho areálu, v rôznych iných slovenských mestách. Žiaci majú možnosť sami zistiť rôzne informácie, preskúmať terény a činnosti, ktoré sú do aktivít zahrnuté. Organizujeme rôzne exkurzie tematicky zamerané, ale napríklad aj deň vedy a techniky počas Týždňa vedy a techniky na Slovensku. Medzi žiakmi je tiež veľmi obľúbený astronomický krúžok, kde majú možnosť viackrát ročne pozorovať hviezdy a súhvezdia priamo zo školského areálu, ale aj robotický krúžok, kde si môžu vyskúšať vystavať a naprogramovať vlastného robota z lega. Na škole máme k dispozícii aj 3D tlačiareň, ktorá je nová, takže sa žiaci na hodinách informatiky učia o jej základných prvkoch a o jej ovládaní. Do budúcna by som sa chcela viac venovať práve tejto 3D tlačiarni, a tiež využívaniu umelej inteligencie vo vyučovacom procese.
- Aké sú Vaše plány na tento rok a v dlhodobom výhľade?
Mojim cieľom je naďalej pokračovať v činnosti v klube aj mimo neho, ktoré akokoľvek súvisia s asociáciou AMAVET. Vďaka výborným a aktívnym kolegom toto dokážeme každý rok spoločnými silami, za čo by som im touto cestou chcela aj veľmi pekne poďakovať. Chcela by som tiež viac propagovať klub na našej škole, a venovať sa viac už spomínanej 3D tlačiarni a umelej inteligencii. Tak ako ja, aj kolegovia vyučujúci ďalšie prírodovedné predmety sú motivovaní a plní síl na tvorbu nových aktivít a eventov, ktorými snáď inšpirujeme ďalšie okolie.
- Na záver rozhovorov dávam všetkým amaveťákom rovnaké otázky. Takže, aký je Váš vzťah – práca a súkromie?
Snažím sa vyvažovať to a udržiavať prácu a súkromie v pomere 1:1. Vzhľadom na to, že som ešte na začiatku mojej učiteľskej kariéry, je to ale veľmi ťažké. Veľakrát som do noci hore, pretože si chcem poctivo urobiť prípravu na hodinu na ďalší deň, niekedy aj na celý týždeň, prípadne viac dopredu. Prvý rok bol v tomto naozaj náročný, aktuálne je to trošku lepšie, avšak stále sa potrebujem pripravovať a aktualizovať jednotlivé hodiny. Veda, a nielen tá, napreduje veľmi rýchlo, a vždy sa nájde niečo, čo je práve nové a aktuálne, a je nutné to do hodín zaradiť a hovoriť o tom so žiakmi. A tiež mi pribudli aj iné pracovné povinnosti, takže je to stále v podstate rovnaké. Vždy sa ale snažím, aby som mala dostatok času aj na svoj súkromný život.
- Ako využívate čas mimo prácu? Ktorá forma relaxu Vám prinesie najväčšie uspokojenie?
Mimo práce veľmi rada čítam knihy, trávim čas s rodinou a s priateľmi. Relaxom sú pre mňa spomínané knihy, hudba, ale aj posilňovanie. Udržujem si tak zdravie v tele, čo je veľmi dôležité pre fyzickú aj psychickú stránku môjho zdravia. Mám rada aj dobré jedlo, takže aj varím a pečiem, a je to pre mňa v určitom zmysle oddych. Veľmi rada vo voľnom čase aj cestujem, v priebehu školského roka na to však až toľko priestoru nemám, takže sa to snažím využiť v termíne školských prázdnin.
- Určite máte veľa životných cieľov, na ktoré ste si zatiaľ nenašli čas. Ale predsa, ktorý z nich mienite realizovať v najbližšom čase?
Do pracovných cieľov by som celkom určite zaradila naďalej sa profesijne zlepšovať, a nikdy neskĺznuť do roviny, v ktorej by mi mali byť žiaci ukradnutí – v tomto bode podľa mňa už učiteľ nie je učiteľom, ktorého žiaci chcú a najmä potrebujú. Je to samozrejme dlhodobý cieľ, nielen na najbližší čas. Čo sa súkromia týka, rada by som pocestovala na Srí Lanku a tiež do Austrálie. Sú to moje dve top destinácie, ktoré raz určite chcem navštíviť. A často si hovorím: „Kedy, keď nie teraz? J“ Uvidíme, či sa mi podarí sa tam tento rok dostať.
- Je niečo vo Vašej profesionálnej práci, čo by ste s odstupom času urobili inak?
Vzhľadom na dĺžku mojej učiteľskej praxe som nenašla nič prevratné, čo by som urobila inak. Samozrejme, je mnoho vecí, ktoré som sa v priebehu roka a pol naučila, aj zistila čo a ako je najlepšie robiť, či už sa to týka priamej vyučovacej činnosti, pedagogickej administratívy, triednictva alebo vedenia AMAVET klubu. Určite sa niečo také nájde, sú to však zatiaľ také drobnosti, na ktorých by sa nezrútil svet, aj keby som to znova urobila rovnako. Možno ak budem musieť na túto otázku odpovedať o 30 rokov, vysypem z rukáva niekoľko vecí, ktoré by som s odstupom času urobila inak.
Za úprimný rozhovor ďakuje Ján Nemec