Po stopách Galilea Galileiho

Prínos Galilea Galileiho pre fyziku je veľmi obšírny. Zostrojil ďalekohľad, ktorým vzhliadol k nebesiam, pozoroval ním mesiačiky Jupitera, fázy Venuše, slnečné škvrny, krátery na Mesiaci… Sformuloval zákon voľného pádu, prvý zákon zotrvačnosti a mnoho ďalších vecí.

Galileo Galilei bol i jedným z konštruktérov predchodcu teplomera. Tento prístroj sa volal vzduchový termoskop. Dozvedáme sa o ňom zo spisu Benedetta Castelliho z roku 1638, v ktorom píše, že toto zariadenie videl v rukách Galileiho v roku 1603. Galileo zobral tenkú, sklenú kapiláru dlhú asi 30 cm zakončenú na jednom konci bankou. Držal ju v rukách, aby sa zohriala. Následne i   vzduch v nej sa zohrieval a rozpínal. Potom druhým, otvoreným koncom banku vložil do nádobky so zafarbenou vodou. Banka postupne chladla, vzduch v nej sa zmršťoval a do kapiláry vnikla voda. Tento vzduchový termoskop nemeral teplotu, ale len jej zmeny. Pri vyššej teplote hladina vody v kapiláre klesla (vzduch v banke sa rozpínal a „zatlačil“ vodu nižšie) a zasa pri nižšej teplote hladina stúpla (vzduch sa zmrštil), takže fungoval opačne ako súčasné teplomery. Vzduchový elektroskop bol navyše nepresný v tom, že reagoval aj na zmeny tlaku.

Ak nájdete v školskom laboratóriu kapiláru zakončenú bankou, zostrojte si tento Galileiho „teplomer“. Pozorujte výšku hladiny počas niekoľkých dní. Ak vás táto problematika zaujala, nájdete ucelený prehľad vývoja teplomerov napr. na tejto stránke.