Francesco Redi (Arezzo, 18.2.1626 – 1.3.1697, Piza) bol taliansky doktor, prírodovedec a básnik. Jeho najväčšou zásluhou bol experiment, ktorý poskytol silný dôkaz proti abiogenéze (spontánnemu vzniku života z neživého).
Francesco Redi získal základné vzdelanie v prostredí Jezuitov. Neskôr pokračoval v štúdiu na Univerzite v Pise. Pôsobil ako dvorný lekár Ferdinanda II. de Medici, toskánskeho grófa, a jeho nasledovníka Cosima III. Za jeho zásluhy v oblasti prírodovedy a medicíny získal členstvo v akadémii Academia dei Lincei. V poézii je známy najmä pre svoju dityramb Bacchus v Toskánsku. Zomrel v spánku a jeho pozostatky boli prevezené do Arezza. Na jeho počesť bol pomenovaný kráter na Marse.
Popis experimentu: Francesco Redi zobral šesť pohárov, ktorá rozdelil do 2 skupín po troch. Do prvého pohára každej trojice umiestnil neidentifikovateľný objekt, do druhého mŕtvu rybu a do tretieho kúsok teľacieho mäsa. Prvú skupinu prikryl takou pokrývkou, aby ňou len vzduch mohol prenikať. Druhú skupinu nechal odokrytú. Po niekoľkých dňoch spozoroval larvy v pohároch, ktoré boli odokryté. V pohároch uzavretých pokrývkou ich nezbadal.
Redi pokračoval ďalej v experimente. Larvy pozbieral a čakal, kým prebehne u nich premena. Dočkal sa jej a stali sa z nich muchy. Keď dal mŕtve muchy a larvy do zakonzervovaných nádob s inými mŕtvymi zvieratami alebo teľacinou, larvy sa neobjavili. Keď tam však uzavrel živé muchy, larvy spozoroval.
Popis aj výsledky svojho experimentu Redi publikoval v práci: Esperienze Intorno alla Generazione degl’Insetti (Experiments on the Generation of Insects) v roku 1668.
Experimenty Francesca Rediho úspešne prispeli k porážke myšlienky abiogenézy.
Na obrázku je znázornený Rediho experiment. V nádobách, ktoré sú odokryté, sa larvy vyvinú (z nich následne muchy). V nádobách prekrytých tenkou gázou (prepúšťajúcou len vzduch), sa larvy nevyvinú, resp. sa vyliahnu len na gáze.
Zdroje: