Martin Bylica

Spolu s Regiomontanom pôsobil na Academii Istropolitane v Bratislave. Je autorom prvého astronomického rukopisu na našom území.

Narodil sa v roku 1433 v Olkusze v Poľsku. V roku 1459 dosiahol titul magistra slobodných umení na krakovskej univerzite a neskôr aj titul doktora teológie a medicíny. V štúdiách pokračoval v Padove a Bologni. V rokoch 1463-1464 prednášal na univerzite v Padove a o rok neskôr ho kardinál Pietro Barbo, neskôr pápež Pavol II. menoval do funkcie dvorného astronóma v Ríme. Tu sa stretol s Regiomontanom a stali sa z nich dlhoroční priatelia.

Radca kráľa Mateja vo Viedni Janus Pannonius oboch pozval vyučovať na novovzniknutú univerzitu v Bratislave.

Bylica pôsobil na našom území pomerne dlho, no o jeho pobyte sa nezachovalo veľa informácií. Pôsobil ako lekár a dvorný astronóm kráľa Mateja vo Viedni.

Bylica je autorom prvého astronomického rukopisu na našom území. Je v ňom zaznamenané pozorovanie jasnej kométy v Bratislave dňa 22. 9. 1468. Bylica bol pravdepodobne prvý, kto pozoroval túto kométu v Európe. No je pravdepodobné, že už predtým kométu pozorovali čínski hvezdári.

Bylica počas pobytu v Uhorsku udržiaval styky s humanistickými vedcami, politikmi a spisovateľmi. Dlhoročný a priateľský vzťah udržiaval najmä so spisovateľom Janom Pannoniom. Toho tak očarila Bylicova kométa z roku 1468, že o nej napísal i báseň De stella aestivo meridie visa.

Academia Istropolitana čoskoro zanikla. Matej Korvín zriadil novú vysokú školu v dominikánskom kláštore na budínskom hrade v roku 1480. Vysnívanú budínsku univerzitu sa Matejovi Korvínovi už nepodarilo vybudovať..

Po smrti kráľa Mateja vstúpil Bylica do služieb kráľa Vladislava II. Jagelovského. V jeho službách zotrval až do smrti v roku 1493.

Použitá literatúra:

• Druga, Ladislav: Dejiny astronómie a Slovensko. Bratislava, 2006.