Johannes Müller Regiomontanus

Bol významnou osobnosťou, ktorá pôsobila na Academii Istropolitane v rokoch 1467-1472. Svojou prácou výrazne prispel k obohateniu matematiky, fyziky a astronómie. Mnohí ho považujú za predchodcu Mikuláša Kopernika.

Johannes Müller Regiomontanus sa narodil 6. júna 1436 v malej dedinke Unfinden pri Königsbergu. Bol synom mlynára z tohto mesta. Z toho sú odvodené jeho priezviská Müller (jeho otec bol mlynár) a Regiomontanus (latinská forma Königsbergu).

Spočiatku študoval na univerzite v Lipsku. Neskôr prešiel na viedenskú univerzitu, kde na neho významne vplýval význačný humanistický filozof, matematik a astronóm Georg Peuerbach. Ako 21-ročný obdržal titul magister. Počas pobytu vo Viedni uskutočňoval pravidelné meteorologické pozorovania, jedny z prvých v hlavnom meste monarchie. S kardinálom Bessarionom, stúpencom novoplatonizmu, sa Regiomontanus vydal do Talianska. Tu zozbieral mnohé antické rukopisy a do latinčiny preložil Ptolemaiovo dielo Almagest (alebo Megalé Syntaxis – Veľká skladba), ktoré neskôr študovali Kopernik, Galileo a Kepler.

Regiomontanus prišiel do Bratislavy v roku 1467 na základe pozvania kancelára Academie Istropolitany Jána Vitéza zo Sredny, ostrihomského arcibiskupa. Rektorom tejto univerzity bol prepošt Bratislavskej kapituly Juraj Schomberg. Podľa dohody tu mal Regiomontanus prednášať predmety kvadrívia.

S povolením kráľa Mateja Korvína sa Regiomontanus odsťahoval v r. 1472 do Norimbergu, aby mohol študovať ešte stále neobjasnené pohyby planét. Po jeho odchode sa zhoršili i samotné vzťahy medzi kráľom a Jánom Vitézom, ktorý bol obvinený zo sprisahania, integrovaný vo Visegráde, kde zomrel v r. 1472. Táto situácia postupne viedla k samotnému zániku Academie Istropolitany.

Na pozvanie pápeža Sixta IV. pricestoval Regiomontanus v roku 1475 do Ríma, kde sa mal podielať na reforme kalendára. Tu však za neobyčajných okolností ako 40-ročný zomrel 6. júla 1476. Niektorí tvrdia, že bol otrávený.

Počas svojho pomerne krátkeho života Regiomontanus toho veľa vykonal. Venoval sa trigonometrii. Zostavil prvú modernú tabuľku sínusov s presnosťou na 7 desatinných miest. Napomohol aj rozvoju algebry, riešenia rovníc, operácií s odmocninami a teorie čísel. Bol aj objaviteľom piateho dokonalého čísla (33 550 336). Bádal i v oblasti optiky a hydrostatiky. Odhalil aj nedostatky Ptolemaiovho planetárneho systému a sám vypracoval presnejší model pohybu planét. Regiomontanus spresnil a skonštruoval viaceré astronomické prístroje. Vydal i diela, ktoré ich podrobne popisujú. Počas pobytu v Norimbergu v januári 1472 pozoroval kométu, ktorej perióda bola zistená o 210 rokov neskôr. Išlo dnes o známu Halleyovu kométu. Uskutočňoval i systematické pozorovania planét (i z Bratislavy). Zostavil i 57-ročný kalendár (na roky 1475-1531), ktorý na svojich plavbách využívali i moreplavci ako Krištof Kolumbus, Vasco da Gama a Amerigo Vespucci. Regiomontanus mal aj mnohých významných študentov ako Domenico Maria Novara, neskorší profesor Mikuláša Kopernika na Bolonskej univerzite.

Použitá literatúra:

• Druga, Ladislav: Dejiny astronómie a Slovensko. Bratislava, 2006