Ján Andrej Segner

Známy ako vynálezca Segnerovho kolesa. Jeho zásluhy pripomína socha na dunajskom nábreží v Bratislave. Bol členom Berlínskej a Petrohradskej akadémie vied a anglickej Kráľovskej spoločnosti.

Ján Andrej Segner sa narodil 9.10. 1704 v renesančnom dome na Michalskej ulici č.7. Jeho predkovia sa sem prisťahovali už v 16. storočí . Už počas štúdií na lýceu v Bratislave a v Debrecíne prejavil záujem o medicínu a matematiku. V roku 1725 začal študovať medicínu na univerzite v Jene, no navštevoval aj prednášky z fyziky. V roku 1730 získal titul doktora medicíny, no cítil sa viac matematikom a fyzikom ako lekárom. V štúdiu týchto predmetov ho podporoval i rodinný priateľ Samuel Mikovíny. V roku 1732 sa Segner vracia do Jeny, kde sa už o rok stal profesorom matematiky a fyziky.

Neskôr prešiel na univerzitu v Göttingene, kde pôsobil dvadsať rokov. Tu sa zoznámil i so známym a vynikajúcim fyzikom a matematikom Leonardom Eulerom . Na jeho odporučenie sa stal členom Petrohradskej akadémie vied. Ján Andrej Segner sa stal postupne známy nielen ako vynikajúci pedagóg, ale aj ako autor zaujímavých učebníc matematiky, fyziky a astronómie a rôznych vedeckých prác.

Mal rozsiahlu sféru svojho záujmu: od geometrie, cez aritmetiku, optiku, až po astronómiu. Medzi jeho najvýznamnejšie vynálezy patrí typ vodného motora – tzv. Segnerovo koleso. Využil pritom účinok reakcie prúdy vody vytekajúcej z valcovitej nádoby, ktorá má v dolnej časti niekoľko vodorovných ramien zahnutých v jednom smere. Voda vytekajúca týmito ramenami rozkrúti spätným tlakom celú nádobu v opačnom smere. Tento princíp, ktorý bol ďalej podrobnejšie študovaný Leonardom Eulerom, si môžete ľahko vyskúšať. Stal sa základom ďalších reaktívnych motorov a turbín.

Segner sa zaslúžil aj o výstavbu hvezdárne na jednej z mestských veží v Göttingene, ktorá bola dokončená v roku 1750. Túto výstavbu podporoval aj kráľ Juraj II. Po odchode Segnera do Halle v roku 1754 sa jej riaditeľom stal Tobias Mayer. V Halle Segner vydal svoje Astronomické prednášky (Astronomische Vorlesungen), kde jasne a výstižne vysvetľuje základy astronómie.

Segner ako lekár vypracoval aj zásady správneho regulovania krvného tlaku. Svoje posledné roky prežil ako univerzitný profesor v Halle. Často je zaraďovaný i k najvýznamnejším fyzikom 18. storočia. Zomrel 5. 10. 1777 v Halle.

Životné krédo Jána Andreja Segnera: Byť užitočný aj po smrti.

Pokúsil som sa o to, aby som oddelil zbytočné od podstatného a aby cesta pre tých, čo sa utiekajú k vede, bola čím kratšia. Časom som čoraz menej pripúšťal- a k tomu ma nabádala prax- aby sa vyskytli iné odôvodnenia okrem tých, ku ktorým možno úspešne dospieť pomocou matematických disciplín.

(Ján Andrej Segner: v úvode diela Specimen theoriae turbinum, 1735)

Použitá literatúra: Druga, Ladislav: Dejiny astronómie a Slovensko. Bratislava, 2006