František Xaver Zach

Zastrešil ako jeden z prvých medzinárodný astronomický výskum. Bol vynikajúcim organizátorom, členom Ruskej akadémie vied, Royal Society a Uhorskej vedeckej spoločnosti. Za jeho celoživotný prínos na poli astronómie bol po ňom pomenovaný kráter na Mesiaci a planétka Zachia (999), ktorú v roku 1923 objavil Karl Reinmuth.

Narodil sa 4.6. 1754 (podľa iných zdrojov 13. alebo 16. júna) v Bratislave (niektorí uvádzajú aj Pešť). Základné vzdelanie získal na jezuitských školách, neskôr nastúpil na vojenskú akadémiu vo Viedni. Zúčastnil sa meraní zemepisných súradníc Rakúska aj Uhorska. V sedemdesiatich rokoch učil mechaniku na univerzite v Lembergu (dnes Ľvov na Ukrajine).

V rokoch 1783-1785 pôsobil v službách grófa Moritza Brülla, sasko-gothajského vyslanca v Londýne, ako vychovávateľ jeho syna. Brüll bol blízkym priateľom významného astronóma a hudobníka Williama Herschela, ako aj Josepha Banksa, prezidenta Royal Society. Vďaka týmto známostiam sa Zach zapojil do systematického pozorovania novoobjavenej planéty Urán, ktorú prvý raz vzhliadol William Herschel 13.marca 1781. Vďaka Brüllovi a jeho manželke sa Zach dostal aj k spisom známeho anglického stredovekého astronóma a matematika Thomasa Harriota (1560-1621). Získal aj jeho záznamy pozorovania Halleyho kométy z roku 1607, ktoré boli pokladané za stratené. Thomas Harriot sa takisto považuje za jedného z prvých pozorovateľov slnečných škvŕn (vrátane Galileiho, Schinera a ďalších).

V roku 1786 na odporučenie Brülla vstúpil Zach do služieb sasko-gothajského kniežaťa Ernesta II. Tu pokračoval v začatých pozorovaniach, no takisto za podpory kniežaťa staval hvezdáreň v Seebergu pri Gothe, ktorá bola dokončená za šesť rokov. Mala veľmi dobré meno a v roku 1798 tu Zach zorganizoval medzinárodné stretnutie astronómov – prvé svojho druhu v dejinách. Kľúčovou osobnosťou stretnutia bol uznávaný astronóm J.J. Lalande, ktorý sa v roku 1752 spolu s Lacaillom podieľal na určení dennej horizontálnej paralaxy Mesiaca (57´), tým teda približne určili vzdialenosť Mesiaca na 60 polomerov Zeme.

František Xaver Zach bol veľmi dobrý organizátor. Podarilo sa mu zastrešiť medzinárodný astronomický výskum. Začal vydávať i prvý astronomicko-geodetický mesačník na svete s názvom Monatliche Correspondenz zur Beförderung der Erd- und Himmelskunde. Získal si veľkú vážnosť a popularitu tým, že v ňom publikoval najnovšie výsledky pozorovaní. Prvého januára 1801 Giuseppe Piazzi objavil prvý asteroid a pomenoval ho Ceres. Zach pri tejto príležitosti vyhlásil za účasti 24 observatórií z Európy tzv. „Himmelspolizey“, teda sériu pozorovaní za účelom objavenia nových asteroidov. V jeho mesačníku bol každý objav tohto druhu publikovaný.

Rovnako bola uznávaná i jeho hvezdáreň v Seebergu, kde pôsobili mnohí významní astronómi, medzi nimi i Karl Friedrich Gauss. Udržiaval styky aj s poprednými odborníkmi v Rakúsku a Uhorsku, napr. s Maximiliánom Hellom, ktorý pôsobil na univerzitnej hvezdárni vo Viedni.

Zaoberal sa aj určovaním polôh Slnka. Na základe Gaussových výpočtov znovu objavil planétku Ceres.

Po smrti kniežaťa Ernesta II. v roku 1804 zostal v službách jeho kňažnej Karolíny a spolu s ňou opustili Gothu. Istý čas pobudol v Taliansku, v Janove a podieľal sa aj na budovaní hvezdární v Neapole a Lucce. V tomto čase sa venoval najmä aberácií a nutácií hviezd. Počas pobytu v Švajčiarsku pokračoval vo vydávaní svojho mesačníka pod názvom Journal Astronomique. V Ženeve takisto založil astronomické observatórium. Po smrti kňažnej Karolíny v roku 1827 sa presťahoval do Paríža, kde v roku 1832 zomrel.

Použitá literatúra: Druga, Ladislav: Dejiny astronómie a Slovensko. Bratislava, 2006.