Traja víťazí Festivalu vedy a techniky AMAVET 2018 – Dominika Pánska, Laura Nižníková a Ján Varga – majú na čo spomínať:
Ako jednoducho opísať tento nezabudnuteľný zážitok? European Contest for Young Scientists sa v roku 2019 odohrával v bulharskom hlavnom meste – v Sofii. Počasie bolo o 10 stupňov teplejšie ako na Slovensku, čo nám pripomínalo skôr dovolenku, no nikto sa nesťažoval. Bulharsko samo o sebe je veľmi pekná krajina so zaujímavou kultúrou a ako sme sa sami presvedčili, plná ľudí milujúcich dobrú zábavu.
O nejakom time managemente sa nedá ani rozprávať. Poznáte anglickú hru “Simon says?“ My sme si túto frázu z hry pretvorili po svojom a vzniklo z toho “someone says“. Pýtate sa prečo? Vysvetlenie je jednoduché: všetko, čo povedali naši bulharskí dobrovoľníci, ktorí sa o nás starali, sa o päť minút, ak nie ešte skôr, zmenilo. Či už čas alebo program samotný. No my sme si to aj napriek, možno aj vďaka, tomu užili. Hneď ako sme sa stretli v Košiciach na letisku nám bolo jasné, že si budeme rozumieť. Veď keď sa stretnú dvaja východniari, Orava a západ, nemôže z toho vzísť nič zlé, či?
Na súťaži sme sa zúčastnili traja, s projektami z rôznych odborov. Dominika Pánska s projektom ,,E250 – Tichý zabijak“ z oblasti medicíny, Laura Nižníková s projektom z analytickej chémie a Ján Varga s projektom ,,Zabráňme Podvádzaniu v E-športoch“ z IT oblasti. A nemôžeme zabudnúť na našu Majku alias Mary, ktorá na nás mala dohliadať, avšak veľmi rýchlo sme zistili, že sme všetci naladení na rovnakú vlnovú dĺžku, národného organizátora profesora Jozefa Ristveja nevynímajúc. Dokopy sme tak vytvorili zaujímavé zoskupenie, v Sofii známe aj ako ,, Slovenská delegácia.“
Súťaž EUCYS má už 31-ročnú tradíciu a každým rokom dokazuje svoju stále stúpajúcu úroveň. V tejto súťaži vôbec nejde o víťazstvo. Ide tu o oveľa viac. EUCYS je o vytváraní nových priateľstiev a zároveň o načerpaní nespočetného množstva cenných informácií. Táto súťaž vám má otvoriť dvere a umožniť nahliadnuť do skutočného vedeckého sveta. A to môžeme všetci potvrdiť. Celá súťaž sa skôr podobala na veľkú vedeckú konferenciu, kde bolo snahou ukázať nám, mladým vedcom z celého sveta, že toto je cesta, ktorou sa chceme uberať, že práve veda je naša budúcnosť. Celý čas nám organizátori nenápadne naznačovali, že my, mladá generácia plná potenciálu, máme na viac. Nemáme sa vzdávať a musíme pokračovať v objavovaní, bádaní a hľadaní odpovedí. Ako povedala uznávaná pani profesorka počas jednej z diskusií: ͈Veda je naša budúcnosť, vy ste naša budúcnosť, no nemôžeme zabúdať byť ľudskí. ̋
Samozrejme, toto podujatie nebolo iba o vede. Po celodennom náročnom prezentovaní našich prác sme si vždy dopriali oddych v podobe prechádzok v centre mesta, či návštevy lokálnej cukrárničky. Vytvorili sme si medzi sebou naozaj pevné kamarátske vzťahy, čoho dôkazom bol i neustály úsmev na našich perách. Tieto úsmevy priťahovali aj ľudí z ďalších krajín. Netrvalo teda dlho a čas sme začali tráviť aj s kolegami z Grécka, Rumunska, Litvy, Cypru, Španielska, občas sa našiel i Američan, Britka, Bulhari a veľa ďalších. Jednoducho každý z nás si našiel ,,svoju krvnú skupinu“.
Na záver musíme spomenúť, že práve v Sofii na EUCYS-e sa začala nová tradícia stretávania sa bývalých výhercov za účelom zdieľania skúseností. Vďaka tomu sme mali možnosť stretnúť ďalších úspešných Slovákov – Milku a Peťa, ktorí sa umiestnili na popredných priečkach pár rokov dozadu.
Týmto by sme chceli poďakovať Asociácií pre mládež, vedu a techniku, ktorá nám ako postupujúcim z Festivalu vedy a techniky AMAVET 2019, umožnila niečo také nezabudnuteľné zažiť. Okrem ceny pre nášho Janka, ktorý vyhral pobyt na Univerzite v Sofii pre svoj rozvoj v IT vede, sme si toho odniesli ešte naozaj veľa. Zároveň dúfame, že ďalší zástupcovia slovenskej delegácie si to o rok v Španielsku užijú aspoň tak, ako my v bulharskej Sofii.
Dominika Pánska, Laura Nižníková a Ján Varga
