Camera obscura

Obraz formujúci sa na sietnici je obrátený. Ale predsa, nevidíme veci dole hlavou, lebo až mozog interpretuje obraz prijatý našou sietnicou. Overme si to pomocou nasledujúceho pokusu.

Do jedného z kartónov urobte pomocou ihlice dieru. Zažnite elektrickú lampu a umiestnite ju do vzdialenosti asi 25 cm od kartónu.

Za prvý kartón postavte druhý kartón asi do vzdialenosti 30 cm. Poslúži vám ako obrazovka.

Malým posúvaním druhého kartónu ľahko nájdete miesto, v ktorom sa objaví žiariace vlákno žiarovky.

Spozorujete toľko obrázkov obráteného vlákna, koľko je dier v prvom kartóne. Môžete sa pozabávať tým, že zakrývate už urobené dierky alebo vytvárate nové.

Tento pokus nás privedie na iný nápad – vyrobenie si „camery obscury“, čiže tmavej kamery.

Na dne prázdnej plechovky urobte dieru s priemerom asi 2 mm. Dve vrstvy voskového alebo pauzovacieho papiera pripevnite na otvor konzervy lepiacou páskou. Teraz opatrne postavte zapálenú sviečku pod dieru. Jej prevrátený obraz sa ukáže na voskovom papieri čiže na obrazovke. Rovnako môžete zobrazovať aj iné predmety, musia však byť dostatočne kontrastné.

Na odstránenie svetla, ktoré by mohlo brániť jasnému videniu predmetov na obrazovke, si hlavu pokryte tmavou látkou ako to kedysi robili fotografi. Na tento pokus môžete použiť aj iné plechovice. Napr. škatuľa na tenisové loptičky- viečko z umelej hmoty môže slúžiť ako obrazovka.

Princíp práce „camery obscury“ bol vynájdený už dávno. Jeho opis urobili viacerí veľkí vedci napr. Leonardo da Vinci v roku 1519 a Profesor Scientifix koncom 20. storočia.