Ktorý typ ľadu je viac klzký: hladký či hrboľatý?

Na základe skúseností z bežného života by sme mohli usúdiť, že vo všeobecnosti sú hladké plochy viac klzké ako hrboľaté. Platí to v prípade podlahy alebo cesty. V prípade ľadu však nastupuje aj iná príčina, zmienená už v článku Regelácia ľadu.

Povedali sme si, že v prípade ľadu sa jeho teplota topenia s rastúcim tlakom znižuje. Vyplýva to zo stavového diagramu vodu. Zo základnej školy viete, že tlak závisí nepriamo úmerne od plochy. Pri kráčaní po ľadovej ploche alebo sánkovaní vyvolávate na rozhraní tlak spôsobený tiažovou silou. Na hrboľatej ľadovej ploche sú výstupky, drobné hrbolčeky. Na styčných plochách týchto hrbolčekov je väčší tlak ako na hladkej ploche (majú menší povrch). Dochádza tým k výraznejšiemu topeniu, vzniká na povrchu ľadu drobná vrstvička vody, a preto je drsný ľad s hrbolčekmi viac klzký ako hladký.

S touto vlastnosťou vody, resp. ľadu, súvisia aj ďalšie javy z bežného života. Pri vytváraní snehových guliek pôsobíme na vrstvy snehu silou. V dôsledku zvýšenia tlaku sa sneh mierne topí a jednotlivé vrstvy sa tak lepšie spoja a guľka je kompaktnejšia. Preto pri nižšej teplote, keď je sneh sypký, ťažšie dosiahneme miernym stláčaním topenie a snehové gule sa ťažšie formujú.

Podobne pri stavaní snehuliaka pri kotúľaní veľkých snehových gúľ pôsobí na dolné vrstvy tiažová sila horných vrstiev, dochádza k topeniu, jednotlivé vrstvy sa tak lepšie spoja a opäť to umožní vytvorenie kompaktnej gule.

Pri kráčaní po snehových chodníkoch ste si určite všimli, že po pár dňoch sú viac a viac zaľadnené. Tlak vyvolaný kráčajúcimi ľuďmi spôsobuje postupné topenie a pri mrazivom počasí voda opäť zamŕza a vytvára ľad.

Spracované podľa: Pereľman, J.I.: Zábavná fyzika. Perfekt, Bratislava 2008.