CERN očami gymnazistky z Prešova
               

CERN očami gymnazistky z Prešova

Dátum: 10.01.2017  |  Autor: Janko  |  Kategória: nekategorizované

Vyberáme zo školského webu Gymnázia a ZŠ sv. Mikuláša v Prešove, kde na stránke predmetovej komisie Biológia nás upútal článok Dorotky Oriškovej, ktorý nás, organizátorov v AMAVET-e určite potešil a vás bude možno inšpirovať...

Švajčiarsko - Cern, Technorama

Švajčiarsko so všetkými svojimi pokladmi

Vďaka víťazstvu mojich šikovných spolužiakov v biologickej súťaži a klubu AMAVET 957, ktorý pôsobí na našej škole, sa žiaci našej školy vypravili na cestu po Švajčiarsku. Priblížim vám ako sme objavovali miestne jedlo, prírodné krásy a úchvatnú vedu.

Od prekročenia hraníc je vidieť rozdiel. Víta nás pre nás dosiaľ neznáma krajina, ktorú však v nasledujúcich dňoch pochodíme takmer celú. Pohľad na rozkošné drevom zdobené domy vystrieda presný opak, hypermoderná Technorama - švajčiarske centrum fyziky. Od jednoduchých znázornení fyziky (ale aj chémie a biológie) v praxi vodou, vzduchom, zvukom či gravitáciou, cez mini tornádo až po šľahanie bleskov do rúk dvoch z našich odvážnych kamarátov, tam bolo asi všetko. Ja osobne, čo fyziku veľmi neobľubujem, som tým bola uchvátená. Aj sama naša pani učiteľka Feretová povedala, že by ju viac bavilo učiť predmety takýmto zážitkovým spôsobom. A neskôr veľmi oľutovala, že si tam nekúpila hrnček s biologickou potlačou. Z Technoramy sme sa, tak ako všade, presunuli autobusom k najširším a najmohutnejším vodopádom v Európe - Rýnskym vodopádom. A skutočne do bodky vyplnili význam týchto slov. Každý z nás cúval z rešpektu pred takouto obrovskou masou valiacej sa vody, ktorá však na druhej strane zo skál okolo seba vytvorila nádherné umenie. Samozrejme sme sa nezaobišli bez hromadného nájazdu do darčekového obchodu, kde niektorí utratili možno viac peňazí, ako by sa odvážili priznať. V túto noc i tú nasledujúcu sme, na rozdiel od tej predchádzajúcej (našťastie), strávili v hoteli F1. A najväčší kulinársky zážitok toho dňa? Naber si, koľko odnesieš v čínskej reštaurácii (vo Francúzsku).

Ďalší deň nám predstavuje úplne nové miesta. Ako prvé: hlavné mesto Švajčiarska, Bern. Je vskutku prenádherné, vystavané v náručí rieky Aare. Jeho stále zachovanú historickú tvár podškrtáva nespočetné množstvo fontán, chrámov a orloj. V kontraste so starými budovami sa vynímajú výklady obchodov drahých značiek, avšak bez zohyzdenia mesta. A tri pikošky na záver: rovnako ako v erbe Bernu je vyobrazený medveď, tak sú medvede aj fyzicky prítomné a chované v tomto meste. Tiež nemôžem nespomenúť krásne Bernské trhy a aj, kedysi dávno, pobyt Einsteina v Berne. Naša druhá (a všetkými túžobne očakávaná) zastávka bola výrobňa čokolády Caillers (Kajé). Zvonka vyzerala ako továreň Williho Wonku a zvnútra prekonala všetky očakávania. Od histórie objavenia, cez výrobu, až po ochutnávku prísad i samotnej čokolády, bol každý moment v týchto miestach nezabudnuteľný. Syráreň - v ten deň posledný bod programu - bola po čokoládovni veľmi žiadaná kvôli presiahnutej hladine cukru v krvi. Bola obohacujúca pre našu kôpku darčekov a ochudobňujúca pre naše peňaženky.

Nasledovala Ženeva a náš posledný deň návštevy Švajčiarska. Ani neviem, kde sa skôr pozrieť. Či na obrovský, cez 100 metrov vysoký gejzír v strede jazera, na nádhernú historickú architektúru, či na mnoho drobných detailov skrášľujúcich mesto, ako napríklad kvetinové hodiny s najdlhšou sekundovou ručičkou na svete. Po prehliadke mesta konečne prišla tá chvíľa, ktorú každý tak túžobne očakával: návšteva CERN-u. Obedovali sme v miestnosti s asi najväčšou kapacitou IQ na svete, pričom náš obed sprevádzali poznámky ako: „On vyzerá múdro.“ „Určite je to vedec.“ Prednáška, ktorú sme si tam vypočuli, bola pre všetkých prekvapením po slovensky, keďže tam pracuje približne 50 Slovákov. Ani nevediac, kedy sme prekročili hranice, sme vo Francúzsku navštívili miesto testovania častí urýchľovača, ktorý je jednou z mnohých zameraní skúmania v CERN-e. A takto sme zakončili náš nezabudnuteľný výlet, s nekonečným množstvom spomienok, nových poznatkov a s tichou nádejou, že sa tam ešte budeme môcť vrátiť.

Dorota Orišková, Gymnázium a ZŠ sv.Mikuláša, Prešov